Ženy sú jednoducho pre mnohých mužov totálne nepochopiteľné. Prečo by sme sa tomu však mali čudovať? Veď sme predsa o toľko iné a o toľko lepšie ako muži, že by nás to teda nemalo ani len v najmenšom zaujímať. A čo muži, keď my môžeme robiť čokoľvek? Keď môžeme byť čím len chceme? Je to možno pre niektoré ženy veľmi ťažké, ale našťastie už nežijeme v dobe a ani v krajine, kedy sme utláčané pohlavie, ktoré nemôže poriadne vyjsť ani na ulicu. Mali by ste však pamätať na to, že nie všade je takéto správanie samozrejmosťou. Stále existuje veľmi veľa krajín, kde sú ženy považované za menejcenné.
Je smutné, že aj keď na Slovensku máme celkom dobré pomery, vo svete ešte stále existujú miesta, kde sa pohlavie žena rovná nejakému zvieraťu. Kde ženy nemajú práva, kde nemôžu ani len zďaleka robiť to, čo by chceli. Je to veľmi ťažké, ale nie až také, aby sme s tým nemohli niečo robiť. Aj na Slovensku dostane žena oveľa menšiu výplatu ako muž. Prečo to tak je? Prečo nestierame rozdiely, ktoré sú medzi nami? Chlapi sa vždy smejú, že ženský feminizmus končí vtedy, keď je potrebné vyniesť klavír ku babke na tretie poschodie. Ale to vôbec nie je o fyzickej sile.
Je predsa jasné, že chlapi sú silnejší ako žena. Predsa len musíme rozmýšľať aj o tom, že je to ich údel, no nie? Majú nás chrániť. Ale majú myslieť aj na to, aby sme si boli rovní, v každom jednom ohľade. Dokonca aj vtedy, keď majú pocit, že by sa mali z nejakého dôvodu správať nadradene. Je veľmi ľahké podľahnúť tomu, že sú silnejší. Ale my musíme byť silné hlavne duchovne, už keď nevieme byť silnejšie fyzicky. Vždy sa môžeme postaviť samy za seba a za svoje práva. Dlhé roky sme museli byť ticho a možno práve teraz je čas, aby sme sa stali bojovníčkami, nemyslíte? Čo ak je toto naša chvíľa? Mysleli ste na to? Skúste to a uvidíte samy, aké to nakoniec bude.