Dieťa si v podstate vytvára väzbu na osobu, ktorá sa o neho materinsky stará. Teda vychováva ho do dospelosti. Rodič mu poskytuje informácie, aby vedelo ako majú niektoré veci fungovať vo svete v ktorom vyrastá. V detstve je dieťa závislé na matku alebo na človeku, ktorý ho vychováva a vedie cestou života. Medzi mamou a dieťaťom alebo iným človekom, ktorý ho vychováva vzniká puto, ktoré tvorí základ pre všetky vzťahy v jeho živote.
Keď dieťa dospeje..
Po celý jeho život bude prežívať rovnaké situácie ako prežíval v detstve a to až približne do siedmich rokov. Potom sa jeho cesta uberie iným smerom a začne vyhľadávať podobných ľudí ako je on, aby si s nimi rozumel. Jeho správanie a zmýšľanie sa postupom času zmení, ten čas kedy sa dieťa zmení v dospeláka a bude vyhľadávať ďalšie zaujímavé príležitosti, ako spoznávať svet a ľudí v ňom.
Život pre detstvo nie je vždy ideálny
V prenatálnom veku ľudia dosť často v ranom veku utrpeli nejaké zranenia. Pretože nikto z nás nemá rovnaké city a život nie je vždy ideálny. Život nám pripraví rôzne lekcie, z ktorých sa možno vždy poučiť. Počas prekonávania týchto zážitkov sme oveľa skúsenejší a dávame si pozor akým smerom sa naše JA vyberie.
Každý z nás má v sebe vnútorné dieťa
Vnútorné dieťa sa v nás skrýva po celý náš život. Táto naša podobnosť z nás robí toho kým sme v skutočnosti. Veríme v niečo v čo sme verili kedysi a bolo to krásne, čarovné. Naše detské vnútro sa spája s nádejou na vieru v zázraky, ktorým veríme a chceme aby boli skutočné.
To čo nám zostalo navždy
Každý z nás má niečo v sebe ukryté čo bude nosiť so sebou po celý život. Sú to city a pocity ako je radosť- tešíme sa z maličkostí ako malé deti. Tiež tvoríme a vylepšujeme všetko, aby sme boli úspešní. Máme chuť všade cestovať a spoznávať svet. Sme na niekom závislý, ako keď sme boli malí a chceli sme len mamu. Toto všetko sú vlohy, ktoré sme zdedili z detstva a budú s nami cestovať večne. Tieto maličkosti z nás robia človeka akým sme sa narodili a ako sme boli vychovaný, náš charakter je náš obraz.