Po prvý raz som sa rozhodla, že musím mať pracovňu vtedy, keď som zistila, že nikto nerešpektuje to, že pracujem v obývačke. Automaticky to pre celú rodinu znamenalo, že sa len hrám na počítači a neriešim nič iné. Preto som si povedala, že musím zariadiť svoju vlastnú pracovňu, aby som ostatným ukázala, že aj ja mám nejakú prácu. A že mi na nej aj skutočne záleží. Otázkou však zostalo, ako si vlastne tú pracovňu zariadim. Chcela som niečo, čo bude akýmsi spôsobom oddelené od celého domu, takže som chcela mať úplne iný štýl pracovne, ako je ostatok domu.
Preto mi bolo úplne jasné, že pracovňa musí mať moderný charakter. Modernosť bola moja jediná podmienka, ale keďže môj manžel bol klasik, bolo mi úplne jasné, že musím svoju pracovňu zariaďovať sama.
Bolo mi jasné, že tam nechcem byť zavretá ako v kobke. Preto som sa rozhodla, že si tam umiestnim posuvné sklenené dvere. Práve tie majú charakter otvorenosti, hlavne vtedy, keď sú priesvitné. Bola som šťastná, že som prišla na takýto nápad, pretože práve toto ma dokonale zachráni. Je jasné, že aj keď je to maličkosť, napriek tomu už to bude mať perfektný moderný charakter. A to mi robilo radosť.
Človek by si určite nemyslel, že práve toto dokáže navodiť tú správnu atmosféru, ale verte, že je to tak. Nechcela som však, aby to bola len taká suchá pracovňa. Preto mi bolo jasné, že to chce ešte niečo navyše.
Keď som to chcela urobiť trochu osobnejšie, musela som do pracovne umiestniť aj nejaké fotografie, možno obrazy a hlavne kvetiny, ktoré v každom evokujú život. Potom sa uvidí, ako sa budú u mňa v pracovni cítiť všetci klienti. Možno práve to vo všetkých vzbudí chuť do života a taktiež aj chuť uzatvárať nejaké obchody. A to je pre mňa predsa len plus, no nie? Myslím si, že práve toto je to najlepšie, čo môžem urobiť. Nemyslíte si to aj vy?