Nikdy som si nemyslela, že ma môj perfekcionizmus nejakým spôsobom dostihne a že mi bude prekážať, ale stalo sa. Nemyslela som si, že to raz príde, pretože som si okrem iného našla aj partnera, ktorému vôbec neprekážalo, že som aká som a že sa správam tak, ako sa správam, ale asi bolo jasné, že sa to niekde jednoducho musí zlomiť a ten zlom nastal vtedy, keď sme sa začali sťahovať. Viem, je to možno pre niekoho smiešne, ale mne naozaj v tom období nebolo nič dosť dobré. A aj keď to vyznie otrasne, musela som sa s tým nejako popasovať.
V tom období začal byť zo mňa môj partner zúfalý. Vedel, že už z toho začínam panikáriť a že sa mi veci prestávajú páčiť už len z princípu, pretože som vedela, že nie vždy bývam takto nastavená. Aj keď je pravda, že niekedy veci nie sú presne podľa plánu, tento raz som bola rozhodnutá, že niečo urobím s tým, ako veci okolo mňa vyzerajú a že sa s tým proste musím zmieriť. Ale bolo to ťažké a nebudem klamať, že nie. Vedela som, že život s perfekcionistom je ťažký, ale viete si predstaviť, že s ním zdieľate jedno telo?
Niektoré veci sa nedá oklamať, takže som bohužiaľ už vedela, že potrebujem sklenené dvere na mieru. Áno, je to smutné, keď človek potrebuje niečo také, ale ja som bohužiaľ bola presne tento typ človeka a vedela som, že sa len tak s nejakými neuspokojím. Podstatné však bolo, že som si to musela priznať, inak by mi nikdy nedošlo, že som až taká náročná. Ono to ale nevadí. Viem, že je to niečo, s čím sa proste musím zmieriť, ale bolo mi jasné, že aj keď sa to hneď nezdá, nakoniec sa budete musieť zmieriť so všetkým, čo je okolo vás. A je to fakt krásne, keď sa na to takto pozriete. Verte tomu, že je to naozaj dôležité. Možno sa vám to nezdá, ale je to tak a vy sa musíte zmieriť s tým, že na tom záleží. A vždy na tom záležať aj bude, tomu verte.